(Mk 1, 29-39)

Petrova testiná a Ježiš

Aj tých pár krátkych riadkov Markovho evanjelia, opisujúcich uzdravenie Petrovej testinej, má veľký a hlboký význam. Niekedy naozaj stačí prečítať si len niekoľko veršov z Písma, zastaviť sa pri nich dlhšie a rozjímať nad nimi – a zrazu im začneme rozumieť... Vyšli zo synagógy... Vošiel do domu... Z tejto state sa dozvedáme, že keď Ježiš skončil svoje učenie v synagóge, zašiel do domu apoštolov Šimona Petra a Ondreja, ktorí pochádzali zmesta Kafarnaum. Tu nejde o bezvýznamný prechod z jednej budovy do druhej. Naopak, môžeme hovoriť o prechode z miesta kultu Starého zákona – synagógy na miesto kresťanského kultu – domu. Prví kresťania sa totiž spočiatku schádzali vo svojich domoch. Mohlo pritom ísť o akési pokračovanie zvyku, ktorý začal Ježiš, keď sa zastavoval v domoch a tam rozprával svoje podobenstvá, činil uzdravenia a zázraky. Dom vMarkovom evanjeliu tiež symbolizuje blízky, dôverný, priateľský, ba až rodinný vzťah ku Kristovi. V dome totiž zvyčajne žije rodina, ktorá si je blízka a jej členovia majú medzi sebou dôverné vzťahy, založené na láske. I Ježiš sa preto rád zastavuje v dome a tam zhromažďuje ľudí. Všímajme si teda, kedy je Kristus v dome a na akú tému tam hovorí... Nielen v synagóge, mieste kultu, ale aj doma, kde sa odohráva bežný, každodenný život, môžeme nájsť zlo. V našom prípade ho symbolizuje choroba Petrovej svokry (testinej) – horúčka. Hneď mu povedali o nej...Vidíme tu pekný príklad zodpovednosti jedného člena rodiny za druhého. Je tu akoby predstavená modlitba príhovoru jedného človeka za druhého. Jeden hovorí Bohu o potrebách toho druhého... Ide o naozaj krásny príklad kresťanskej lásky. Môžeme tak povedať, že kto sa nestará o svojho blížneho, ten nepozná Pána. Kresťanstvo totiž nie je individuálne či sebecké... Vždy žijeme vo vzťahoch, v spoločenstve bratov a sestier, pričom každý človek je zodpovedný za toho druhého. Aj v našej osobnej modlitbe by preto mali mať svoje miesto prosby za našich najbližších – za rodičov, súrodencov, priateľov, ba i za našich nepriateľov, chudobných či núdznych. Pán sa totiž cez ľudí dostáva k iným ľuďom. A tak možno potrebuje mňa, aby niečo zmenil vmojom dome, v mojej rodine... Pristúpil k nej...Vidíme tu, že Ježiš neuteká, neskrýva sa pred našou chorobou, slabosťou či biedou. Ba práve naopak – naša slabosť priťahuje jeho súcit a všemohúcnosť. Viac ako naša dobrota ho totiž priťahuje naša bieda, ktorej nás chce a túži zbaviť. V našej úbohosti tak môžeme okúsiť najviac Božej lásky. Pre Pána je teda dôležitý každý človek... Chytil ju za ruku...Uzdravenie tu prebehne skrz priamy kontakt s Ježišom, bez slov. Jeho ruka sa dotýka ruky chorej ženy, a tak ju uzdravuje. Aktívny je ale Ježiš – to on ako prvý chytil nevládnu za ruku... Ide tu o veľavravný príklad – Kristus sa svojou rukou dotýka tej našej, čím nám dáva svoj život, nový život, život bez choroby... Spojenie s Kristom prináša uzdravenie... Spoločenstvo s ním nám prináša jeho silu amilosť... Prosme teda Spasiteľa, aby sa nás dotkol... Obsluhovala ich... Uzdravená testiná potom obsluhuje všetkých v dome – ako domácich, tak aj Ježiša a jeho apoštolov. Ide tu o krásny vzor nového, skutočne zdravého človeka. Horúčka nás totiž činí nevládnymi, preto sa o nás musia starať iní. Horúčka môže symbolizovať aj náš egoizmus – ten zapríčiňuje, že využívame druhých ľudí, zneužívame ich, manipulujeme nimi. Uzdravená svokra však už pomáha a slúži druhým... Odvracia sa od seba a zameriava sa na druhých... I naša chorá ruka sa po dotyku s tou Kristovou stáva podobná jeho ruke... Sám Kristus nám tak ukázal príklad pokornej a láskavej služby blížnym. On totiž neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť... Skutočný kresťan je teda ten, ktorý slúži a pomáha druhým s láskou, trpezlivosťou a pokorou... Sloboda, ktorú nám priniesol Ježiš, tak predstavuje schopnosť a možnosť milovať a slúžiť... Služba je vlastne konkrétnym prejavom lásky... Slúžiť znamená milovať... Milovať znamená starať sa o druhých v ich potrebách... Niekomu sa môže zdať, že slúženie – to je malá, bezvýznamná vec. Pravdou je však opak – v službe sa čoraz viac začíname podobať Kristovi, v službe sa začína meniť náš život... Prvá časť Markovho evanjelia je plná uzdravení. Ježiš nám tu zjavuje jednak svoje hlboké milosrdenstvo k chorým, utrápeným a slabým, na druhej strane však ukazuje aj svoju moc a potvrdzuje, že práve on je tým skutočným Božím Synom, pre ktorého nie je nič nemožné... Ježišove uzdravenia nám tak ukazujú nový život, ktorý nám priniesol...

Marek Rusinko