Farnosť Tvrdošín
Meno: Heslo:

Dvadsiata druhá nedeľa v cezročnom období


1. čítanie: Jer 20, 7-9
Žalm: Ž 63, 2. 3-4. 5-6. 8-9
2. čítanie: Rim 12, 1-2
Evanjelium: Mt 16, 21-27

Ježiš začal svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ On sa obrátil a povedal Petrovi: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“

(Mt 16, 21-27)

Sme šťastní, ak to, čo počúvame a spievame, aj robíme. Lebo keď počúvame, to je naša sejba, a činnosť, to je ovocie semena. Toto som povedal na začiatok, lebo chcem povzbudiť vašu lásku, aby ste nechodili do kostola bez úžitku tak, že počujete toľko dobrého, a pritom by ste nerobili dobre. Lebo „jeho milosťou sme spasení“, ako hovorí Apoštol, „nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval; lebo sme spasení jeho milosťou“. Veď tomu nepredchádzal nejaký dobrý život, ktorý by bol musel on zhora milovať a obdivovať a povedať: Poďme, pomôžme týmto ľuďom, lebo dobre žijú. Náš život sa mu nepáčil, ani sa mu na nás nepáčilo nič, čo sme my robili, ale čo v nás urobil on, to sa mu páčilo. A tak, čo sme urobili my, to zavrhne, čo urobil on, to spasí. Neboli sme teda dobrí. A zmiloval sa nad nami a poslal svojho Syna, ktorý zomrel nie za dobrých, ale za zlých, nie za spravodlivých, ale za bezbožných. Veď „Kristus zomrel za bezbožných“. A čo nasleduje? „Sotvakto zomrie za spravodlivého; hoci za dobrého by sa azda niekto odhodlal umrieť.“ Možno sa nájde niekto, kto by sa odhodlal umrieť za dobrého. Ale kto okrem Krista by bol ochotný zomrieť za nespravodlivého, za bezbožného, za zločinca? On je taký spravodlivý, že ospravodlivil aj nespravodlivých. Bratia moji, nemali sme teda nijaké dobré skutky, len samé zlé. A hoci boli skutky ľudí také, jeho milosrdenstvo ľudí neopustilo. Boh poslal svojho Syna, aby nás vykúpil, nie zlatom ani striebrom, ale za cenu vycedenia svojej krvi, ako nepoškvrnený baránok vedený na obetu za poškvrnené ovce — ak vôbec za poškvrnené, a nie za celkom skazené. Dostali sme teda túto milosť. Žime primerane v tej milosti, ktorú sme dostali, aby sme nepáchali krivdu na takej milosti. Taký vynikajúci lekár k nám prišiel a odpustil nám všetky hriechy. Ak chceme opäť chorľavieť, nielenže poškodíme seba, ale aj voči lekárovi budeme nevďační. Kráčajme teda po jeho cestách, ktoré nám ukázal, najmä po ceste pokory, ktorou sa pre nás stal on sám. Lebo prikázaniami nám ukázal cestu pokory a utrpením nám ju vyšliapal. Aby teda mohlo za nás zomrieť, čo zomrieť nemohlo, „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“. Nesmrteľný vzal na seba smrteľnosť, aby mohol za nás zomrieť a svojou smrťou zabiť našu smrť. Toto urobil Pán, toto nám daroval. Veľký sa uponížil, ponížený sa dal zabiť, zabitý vstal z mŕtvych a bol povýšený, aby nás mŕtvych nenechal v podsvetí, ale aby pri vzkriesení mŕtvych povýšil v sebe tých, ktorých už povýšil vo viere a vyznaní spravodlivých. Teda pokoru nám dal za cestu. Ak sa jej budeme držať, budeme oslavovať Pána a nie bezdôvodne spievať: „Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame.“

Z Rečí svätého biskupa Augustína


obrazok


Všemohúci Bože, prameň všetkého dobra, zaštep nám do srdca lásku k tebe a posilňuj našu synovskú oddanosť, aby sa v nás dobro vzmáhalo a pod tvojou otcovskou opaterou bezpečne sa uchovalo. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.