Farnosť Tvrdošín
Meno: Heslo:

Šestnásta nedeľa v cezročnom období


1. čítanie: Múd 12, 13. 16-19
Žalm: Ž 86, 5-6. 9-10. 15-16a
2. čítanie: Rim 8, 26-27
Evanjelium: Mt 13, 24-43 alebo kratšie Mt 13, 24-30

Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘ On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“ Predniesol im ešte iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli. Ono je síce najmenšie zo všetkých semien, ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch.“ Ďalšie podobenstvo im povedal: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Bez podobenstva im nehovoril nič, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam, čo bolo skryté od stvorenia sveta.“ Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“

(Mt 13, 24-43)

Ignác, nazývaný aj Teoforus, cirkvi v Magnézii nad Meandrom, požehnanej milosťou Boha Otca v Kristovi Ježišovi, našom Spasiteľovi, v ktorom ju pozdravujem a želám jej hojnú spásu v Bohu Otcovi a v Ježišovi Kristovi. Keď som sa dozvedel o vašej bohabojnej a dobre usporiadanej láske, zaradoval som sa a rozhodol som sa, že vás oslovím vo viere Ježiša Krista. Vyznačený najčestnejším menom v okovách, ktoré nosím, chválim cirkvi a želám im jednotu s telom a duchom Ježiša Krista, ktorý je naším večným životom, i jednotu vo viere a láske, pred ktorou nemožno nič uprednostňovať, ale zvlášť jednotu s Ježišom a Otcom, v ktorej odoláme a unikneme každému náporu kniežaťa tohto sveta a získame si Boha. Mal som tú česť vidieť vás prostredníctvom vášho biskupa Damu, hodného Boha, hodných kňazov Bassa a Apolónia a môjho spoluslužobníka diakona Zocióna, z ktorého mám radosť, lebo je podriadený biskupovi ako Božej dobrote a kňazom ako zákonu Ježiša Krista. Patrí sa, aby ste ani vy nevyužívali vek biskupa, ale vzhľadom na moc Boha Otca mali pred ním všetku úctu, tak ako som sa dozvedel, že ani svätí kňazi nezneužívajú jeho nápadne mladší vek, ale podriaďujú sa mu ako rozumní v Bohu, vlastne ani nie jemu, ale Otcovi Ježiša Krista, biskupovi všetkých. Teda na slávu toho, ktorý nás miluje, patrí sa poslúchať bez akejkoľvek pretvárky. Lebo nik nepodvádza tohto viditeľného biskupa, ale pokúša sa oklamať toho neviditeľného. Ani v jednom takomto prípade nemáme do činenia s telom, ale s Bohom, ktorý pozná skryté veci. Preto by sme sa nemali iba nazývať kresťanmi, ale nimi aj byť. Lebo niektorí spomínajú biskupa, ale všetko robia bez neho. Takí, zdá sa mi, nemajú dobré svedomie, lebo sa nezhromažďujú hodnoverne podľa príkazu. Keďže veci majú svoj cieľ a súčasne sa nám predkladajú dve veci, smrť a život, každý pôjde „na svoje miesto“. Je to tak ako dva peniaze, jeden Boží, druhý svetský, a každý má vtlačený svoj vlastný znak: neveriaci znak tohto sveta, veriaci v láske znak Boha Otca skrze Ježiša Krista. Ale keby sme neboli skrze neho ochotní zomrieť podľa jeho umučenia, nebude v nás ani jeho život.

Začiatok Listu svätého biskupa a mučeníka Ignáca Antiochijského Magnézanom


obrazok


Bože, buď milostivý nám, svojim služobníkom, a obohacuj nás darmi svojej dobroty, aby sme so živou vierou, nádejou a láskou dôsledne zachovávali tvoje prikázania. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.