Meno: Heslo:

Šiesta Veľkonočná nedeľa


1. čítanie: Sk 15, 1-2. 22-29
Žalm: Ž 67, 2-3. 5. 6+8
2. čítanie: Zjv 21, 10-14. 22-23
Evanjelium: Jn 14, 23-29

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal. Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal. Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.“

(Jn 14, 23-29)

Tí, čo majú závdavok Ducha a sú plní nádeje na vzkriesenie, a teda majú už ako prítomné to, čo očakávajú, hovoria, že odteraz nepoznajú nikoho podľa tela. Všetci sme totiž duchovní a telesné porušenie je nám cudzie. Odvtedy, čo nám zažiaril Jednorodený, pretvárame sa na samo Slovo, ktoré všetko oživuje. Lebo ako sme boli sputnaní okovami smrti, keď panoval hriech, tak sme odvrhli porušenie, keď prišla Kristova spravodlivosť. Preto už nik nie je v tele, to jest v telesnej slabosti, do čoho právom a zaslúžene treba rátať medziiným aj porušenie, ako Apoštol dodáva: „Ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme.“ Akoby chcel povedať: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ a za život nás všetkých podstúpilo smrť podľa tela. Tak sme ho poznali. Ale odteraz ho už tak nepoznáme, lebo hoci si necháva telo, vieme, že ten, ktorý tretieho dňa ožil a je u Otca v nebesiach, je nad telom: „Veď raz zomrel a už neumiera, smrť nad ním už nepanuje. Lebo keď zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu.“ Preto ak je takýto ten, ktorý sa pre nás stal priekopníkom života, potom musíme aj my kráčať v jeho šľapajach, aby na nás bolo vidno, že nie sme v tele, ale skôr nad telom. Preto svätý Pavol veľmi správne hovorí: „Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ Lebo vierou sme boli ospravedlnení v Kristovi a moc kliatby sa skončila. Veď práve kvôli nám pošliapal moc smrti a ožil. A v ňom poznávame pravého a skutočného Boha, ktorému vzdávame poctu v duchu a pravde prostredníctvom Syna, ktorý svetu udeľuje Otcove nebeské požehnania. Preto veľmi múdro hovorí svätý Pavol: „Ale to všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril so sebou.“ Vskutku tajomstvo vtelenia a po ňom následná obnova sa nedeje mimo Otcovej vôle. Veď skrze Krista sme získali prístup k Otcovi, iba cez neho. A tak „všetko je od Boha, ktorý nás skrze Krista zmieril a zveril nám službu zmierenia.“

Z Komentára svätého biskupa Cyrila Alexandrijského k Druhému listu Korinťanom


obrazok


Všemohúci Bože, dopraj nám prežívať s úprimnou horlivosťou tieto radostné dni na oslavu vzkrieseného Spasiteľa, aby sa jeho zmŕtvychvstanie, ktoré opätovne slávime, ustavične prejavovalo v našich skutkoch. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.Amen.