Farnosť Tvrdošín
Meno: Heslo:

Spytovanie svedomia


Pápež František sa pred Vianocami minulého roku prihovoril členom Rímskej kúrie a zamestnancom Svätej stolice a inšpirovaný otcami púšte, ktorí v prvých storočiach kresťanstva zostavovali katalógy nerestí, predstavil zoznam 15 druhov ochorení, ktoré môžu toto "telo" napadnúť. Mal na mysli "telo" Rímskej kúrie, no jeho zoznam veľmi výstižne vyjadruje choroby, ktoré sa týkajú aj každého z nás.
V čase pred veľkonočnou svätou spoveďou vám prinášame zoznam týchto chorôb spolu s ich popisom a liekom, ktorýna ne pápež odporúča. Zoznam je doplnený o otázky, ktoré môžu napomôcť pri následnom spytovaní svedomia a v snahe o zmenu života. Veríme, že aj táto "preventívna prehliadka" vám pomôže dobre sa pripraviť na sviatosť zmierenia,a tak naplno prežiť radosť z Božieho odpustenia.

1. NESMRTEĽNOSŤ - choroba bohatého „pochábľa“ z evanjelia, ktorý sa domnieval, že bude tu na zemi žiť večne (porov. Lk 12, 13-21), ako aj tých, ktorí sa menia na vládcov a cítia sa nadradení nad všetkými, namiesto toho, aby slúžili všetkým. Cintoríny sú plné nesmrteľných, imúnnych a nenahraditeľných osôb...

Myslím si o sebe, že som nenahraditeľný?
Viem prijať iný názor?
Viem prijať kritiku?


Odporúčaný liek: (Lk 17, 7-10) „Sme neužitoční sluhovia...“
2. MARTIZMUS - (podľa biblickej Marty) je choroba prehnanej činnosti, čiže tých, ktorí sa pohrúžia do práce, zabúdajúc pritom na „lepší podiel“ - sadnúť si k Ježišovým nohám (porov. Lk 10, 38-42). Kvôli tomu Ježiš volal svojich učeníkov, aby si trochu oddýchli (porov. Mk 6, 31), pretože zanedbávanie potrebného odpočinku vedie k stresu a nepokoju. Čas oddychu pre toho, ktorý zavŕšil svoje poslanie, je potrebný, povinný a má sa prežívať seriózne.

Nájdem si čas na oddych, najmä počas sviatočných dní?
Dokážem „nepracovať“ a mať čas pre príbuzných?
Využívam zmysluplne svoj voľný čas?


Odporúčaný liek: (Kaz 3, 1-15) „Všetko má svoj čas a svoju chvíľu...“
3. KAMENNÉ SRDCE - choroba mentálnej a duchovnej skamenelosti, čiže choroba tých, ktorí majú srdce z kameňa a „tvrdú šiju“ (porov. Sk 7,51 - 60). Je to choroba tých, ktorí počas cesty strácajú vnútornú vyrovnanosť, živosť a odvahu, a skrývajú sa za papiere, a tak sa z nich stanú výkonné stroje a nie Boží ľudia.


Som citlivý na potreby druhých?
Viem plakať s plačúcimi?
Dokážem sa zriekať a darovať sa?


Odporúčaný liek: (Flp 2, 5-11) „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš...“

4. PERFEKCIONIZMUS - choroba prehnaného plánovania, teda tých, ktorí plánujú všetko a dopodrobna a veria, že len vďaka dokonalému naplánovaniu veci účinne napredujú. Všetko dobre nachystať je dôležité, avšak bez toho, aby sme upadli do pokušenia uzavrieť a ovládať slobodu Ducha Svätého, ktorá zostáva vždy väčšia, než každé ľudské plánovanie. „Duch Svätý je sviežosť, fantázia a novosť!“ (Homília pápeža Františka 30. 11. 2014 v Turecku.)

Všímam si popri detailoch blížneho vedľa mňa?
Spolieham sa len na svoje sily?
Prosím Ducha Svätého o pomoc, svetlo a tvorivosť?


Odporúčaný liek: (Jn 3,8) „Vietor veje kam chce...“

5. DISHARMÓNIA - choroba zlej koordinácie. Nastáva vtedy, keď sa spomedzi členov vytratí jednota a telo príde o svoju harmonickú funkčnosť a vyváženosť, stanúc sa tak orchestrom, ktorý neladí, ale vytvára hluk, pretože jeho časti nespolupracujú a neprežívajú ducha spoločenstva a tímu.

Presadzujem v spoločenstve iba seba a svoje nápady?
Viem spolupracovať aj s tými, ktorí sú mi nesympatickí?
Snažím sa o obnovenie jednoty v spoločenstve?


Odporúčaný liek: (1 Kor 12, 12-31) „Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov...“

6. DUCHOVNÝ ALZHEIMER – choroba tých, ktorí zabúdajú na „ osobné dejiny spásy“, na „prvú lásku“. Ide o postupný pokles duchovných schopností, ktorý vo väčších či menších časových intervaloch spôsobuje človeku vážny hendikep tým, že z neho robí neschopného vykonávať akúkoľvek činnosť a zapríčiňuje, že žije v stave úplnej závislosti na svojich často nereálnych názoroch.


Pamätám si na svoje stretnutie s Pánom?
Sú v mojom duchovnom živote dôležité iba emócie?
Som zamotaný v sebe a zabúdam na Boha?


Odporúčaný liek: (Jn 1, 35-39) „Učiteľ, kde bývaš?“ Odpovedal im: „Poďte a uvidíte!“

7. RIVALITA - choroba márnej slávy (porov. Evangelii gaudium, 95-96). Prejavuje sa vtedy, keď sa vonkajší výzor, farby šiat a čestné uznania stanú prvotným zmyslom života. Je to choroba, ktorá nás privádza k tomu, že sa stávame falošnými.


Túžim byť vždy v centre pozornosti?
Potrpím si na uznaní, ocenení a vďake?
Konám svoje skutky kvôli obdivu?


Odporúčaný liek: (Flp 2, 1-4) „... v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho...“
8. SCHIZOFRÉNIA - choroba tých, ktorí žijú dvojitý život. Na jednej strane evanjelizácia, popri ktorej si vytvárajú „paralelný svet“, kde dajú bokom všetko, čo striktne učia ostatných a začnú žiť skrytý a neraz nezriadený život.

Žijem inak medzi kamarátmi a inak v rodine?
Som kresťanom celý deň?
Nosím masky?


Odporúčaný liek: (Lk 15, 11-32) „... bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.“

9. KLEBETY - choroba klebetenia, ohovárania a tárania. Vážna choroba, ktorá sa začína jednoducho, snáď iba kvôli prehodeniu reči, zmocní sa celého človeka a urobí z neho „rozsievača kúkoľa“, a v mnohých prípadoch chladnokrvne zabíja dobrú povesť vlastných kolegov a priateľov. Je to choroba podlých ľudí, ktorí, keďže nemajú odvahu hovoriť priamo, hovoria poza chrbát.

Hovorím o ľuďoch poza ich chrbát?
Rozprávam často o chybách iných?
Hanbím sa za svoju vieru?


Odporúčaný liek: (Flp 2, 14-18) „Všetko robte bez šomrania a pochybovania, ...“

10. GLORIFIKÁCIA - choroba zbožšťovania šéfov. Je chorobou tých, ktorí sa líškajú nadriadeným v nádeji, že dosiahnu ich pozornosť. Sú to obete karierizmu a prospechárstva, uctievajú si ľudí a nie Boha.

Hovorím vždy pravdu s láskou a úctou?
Používam pretvárku voči svojim nadriadeným?
Donášam na iných?


Odporúčaný liek: (Mt 23, 8-12) „... kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom.“
11. ĽAHOSTAJNOSŤ - choroba ľahostajnosti voči ostatným sa šíri vtedy, keď každý myslí iba na seba a stráca nefalšovanosť a vľúdnosť v medziľudských vzťahoch.

Viem sa úprimne tešiť z úspechu druhého?
Viem pochváliť a poďakovať?
Viem sa podeliť s radou alebo nápadom s inými?


Odporúčaný liek: (Sk 2, 42-47) „... všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné.“
12. STERILNÝ PESIMIZMUS – choroba vážnosti a smútočnej tváre. Choroba nevrlých a zachmúrených osôb, ktoré sa správajú k iným prísne, tvrdo a arogantne. Srdce plné Boha je, naopak, šťastné srdce, ktoré vyžaruje a „nakazí“ radosťou všetkých, ktorí sú vôkol neho.

Viem odovzdávať radosť, kdekoľvek sa nachádzam?
Viem sa zasmiať sám na sebe?
Viem aj v ťažkostiach upriamiť pohľad na nebo?


Odporúčaný liek: (Flp 4, 4-8) „Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa!...“
13. KUMULÁCIA - choroba hromadenia, choroba tých, ktorí sa usilujú naplniť prázdnotu vo svojom srdci hromadením materiálnych dobier nie preto, že ich potrebujú, ale aby sa cítili v bezpečí. V skutočnosti si nič hmotné so sebou nemôžeme odniesť a všetky naše pozemské poklady nemôžu nikdy vyplniť to prázdno... Hromadenie iba zaťažuje a spomaľuje cestu!

Som naviazaný na svoj majetok a túžim mať stále viac?
Dokážem svoje veci požičať?
Som ochotný z toho, čo mám, aj niečo darovať?


Odporúčaný liek: (Zjv 3, 17-19) „ ... Buď teda horlivý a rob pokánie.“

14. RAKOVINA UZAVRETOSTI - choroba uzavretých kruhov, kde sa príslušnosť ku skupinke stáva silnejšou, než k celému telu, a v niektorých situáciách silnejšou, než k samému Kristovi. Aj táto choroba vždy začína s dobrými úmyslami, ale postupom času zotročuje členov a stáva sa rakovinou, ktorá ohrozuje súlad v tele a zapríčiňuje veľa pohoršenia.

Žijem v uzavretej skupinke bez záujmu o okolie?
Žijem v uzavretej skupinke bez záujmu o okolie?
Myslím si, že moja skupinka robí veci najlepšie?


Odporúčaný liek: (Lk 11, 14-20) „... Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne...“

15. EXHIBICIONIZMUS - choroba predvádzania sa. Choroba tých, ktorí zmenia svoju službu na moc a svoju moc na obchod, aby dosiahli svetské výhody a ešte viac moci. Za týmto účelom sú schopní klamať, osočovať a diskreditovať ostatných, dokonca i v médiách.

Predvádzam sa pred okolím svojimi schopnosťami?
Klamem?
Mám sklon manipulovať s druhými?


Odporúčaný liek: (Mt 6, 16-18) „ ... A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.“

Zdroj:
  • Materiály k príprave na Národné stretnutie mládeže pod názvom "Čistý rok"

  • Originálny text pápežovho príhovoru je možné nájsť na stránke Vatikánskeho rozhlasu:
  • http://sk.radiovaticana.va

  • obrazok


    Kvetná nedeľa – nedeľa utrpenia Pána


    1. čítanie: Iz 50, 4-7
    Žalm: Ž 22, 8-9. 17-18a. 19-20. 23-24
    2. čítanie: Flp 2, 6-11
    Evanjelium: Mk 14, 1 – 15, 47 alebo kratšie Mk 15, 1-39

    Bolo dva dni pred Veľkou nocou a sviatkami Nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako podvodne chytiť Ježiša a zabiť ho. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“ Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu. Niektorí sa hnevali a hovorili si: „Načo takto mrhať voňavý olej?! Veď sa mohol tento olej predať za viac ako tristo denárov a tie rozdať chudobným.“ A osopovali sa na ňu. Ale Ježiš povedal: „Nechajte ju! Prečo ju trápite? Urobila mi dobrý skutok. Veď chudobných máte vždy medzi sebou, a keď budete chcieť, môžete im robiť dobre. Ale mňa nemáte vždy. Urobila, čo mohla. Vopred pomazala moje telo na pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“ Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze. A on hľadal spôsob, ako ho príhodne vydať. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: ‚Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?‘ On vám ukáže veľkú hornú sieň, prestretú a pripravenú. Tam nám prichystajte.“ Učeníci odišli a keď prišli do mesta, všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka. Keď sa zvečerilo, prišiel s Dvanástimi. A keď boli pri stole a jedli, Ježiš povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou.“ Zosmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Azda ja?“ On im odpovedal: „Jeden z Dvanástich, čo so mnou namáča v mise. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“ Keď jedli, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával im, hovoriac: „Vezmite, toto je moje telo!“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky, dal im ho a všetci z neho pili. A povedal im: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých. Veru, hovorím vám: Už nebudem piť z plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť nový v Božom kráľovstve.“ Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. Vtedy im Ježiš povedal: „Všetci odpadnete, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a ovce sa rozpŕchnu.‘ Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“ Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli, ja nie.“ Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Ty ma dnes, tejto noci, skôr, ako dva razy kohút zaspieva, tri razy zaprieš.“ Ale on ešte horlivejšie vyhlasoval: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní. Prišli na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal svojim učeníkom: „Sadnite si tu, kým sa pomodlím.“ Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ Trocha poodišiel, padol na zem a modlil sa, aby ho, ak je možné, minula táto hodina. Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem, ale čo ty.“ Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ Znova odišiel a modlil sa tými istými slovami. A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy a nevedeli, čo mu povedať. Keď prišiel tretí raz, povedal im: „Ešte spíte a odpočívate? Dosť už. Prišla hodina: hľa, Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca je blízko.“ A kým ešte hovoril, prišiel zrazu Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi, zákonníci a starší. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on. Chyťte ho a obozretne odveďte!“ Keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: „Rabbi.“ A pobozkal ho. Oni položili naň ruky a zajali ho. Tu jeden z okolostojacich vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš im povedal: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som učil u vás v chráme, a nezajali ste ma. Ale musí sa splniť Písmo.“ Vtedy ho všetci opustili a rozutekali sa. No akýsi mladík išiel za ním, odetý plachtou na holom tele; a chytili ho. Ale on pustil plachtu a utiekol nahý. Ježiša priviedli k veľkňazovi, kde sa zhromaždili všetci veľkňazi, starší a zákonníci. Peter šiel zďaleka za ním až dnu do veľkňazovho dvora. Sadol si k sluhom a zohrieval sa pri ohni. Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: „My sme ho počuli hovoriť: ‚Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.‘“ Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. Tu vstal veľkňaz, postavil sa do stredu a opýtal sa Ježiša: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?“ Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa ho znova pýtal: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“ Ježiš odvetil: „Áno, som. A uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete?“ A oni všetci vyniesli nad ním súd, že je hoden smrti. Niektorí začali naňho pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho päsťami a hovorili mu: „Prorokuj!“ Aj sluhovia ho bili po tvári. Keď bol Peter dolu na nádvorí, prišla jedna z veľkňazových slúžok. Len čo zbadala Petra, ako sa zohrieva, pozrela sa naňho a povedala: „Aj ty si bol s tým Nazaretčanom, Ježišom.“ Ale on zaprel: „Ani neviem, ani nerozumiem, čo hovoríš.“ Vyšiel von pred nádvorie a zaspieval kohút. Keď ho tam videla slúžka, znova začala vravieť okolostojacim: „Tento je z nich.“ Ale on opäť zapieral. O chvíľku tí, čo tam stáli, znova hovorili Petrovi: „Veru si z nich, veď si aj Galilejčan.“ On sa však začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte.“ Vtom kohút zaspieval druhý raz. Vtedy sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako dva razy kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ I rozplakal sa. Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“ Zobďaleč sa pozerali aj ženy. Medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Mladšieho a Jozesa, i Salome, ktoré ho sprevádzali a posluhovali mu, keď bol v Galilei. Aj mnohé iné, čo s ním prišli do Jeruzalema. Keď sa už zvečerilo, pretože bol Prípravný deň, čiže deň pred sobotou, prišiel Jozef z Arimatey, významný člen rady, ktorý tiež očakával Božie kráľovstvo, smelo vošiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Pilát sa zadivil, že už zomrel. Zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či je už mŕtvy. Keď mu to stotník potvrdil, daroval telo Jozefovi. On kúpil plátno a keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do hrobu vytesaného do skaly. A ku vchodu do hrobu privalil kameň. Mária Magdaléna a Mária Jozesova sa pozerali, kde ho uložili.

    (Mk 14, 1 – 15, 47)

    Poďte, vystúpime aj my na Olivovú horu; poďme naproti Kristovi, ktorý sa dnes vracia z Betánie a dobrovoľne ide v ústrety tomu úctyhodnému a blaženému umučeniu, aby zavŕšil tajomstvo našej spásy. Prichádza z vlastnej vôle a ide do Jeruzalema ten, čo kvôli nám zostúpil z neba, aby nás z najhlbšej priepasti povýšil so sebou, ako hovorí Písmo, „nad každé kniežatstvo, nad každú mocnosť a silu a nad každé iné meno“. Neprichádza spupne a pompézne, ako keby mu šlo o slávu. Veď „sa nebude škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť jeho hlas“; bude vstupovať ticho a pokorne, v skromnom odeve a sprievode. Poď teda, bežme aj my s tým, čo sa ponáhľa trpieť, a napodobujme tých, čo mu vyšli v ústrety. Nie tak, že by sme mu stlali na cestu olivové ratolesti, koberce a plášte či palmové listy, ale že sa sami, nakoľko môžeme, v pokore ducha s úprimným srdcom a úmyslom rozprestrieme, aby sme prijali to prichádzajúce Slovo a aby sme obsiahli Boha, ktorého nemožno nikdy obsiahnuť. On, taký tichý, teší sa, že k nám prichádza tak ticho „a vychádza nad západom“ našej najhlbšej chudoby, že prichádza a žije naším životom, aby nás svojou podobnosťou pozdvihol a priviedol späť k sebe. On po prvotinách v našej prirodzenosti a po onom ponížení „vystúpil na odvekých nebesiach k východu“, ako sa hovorí, myslím, do svojej božskej slávy, ale tým sa nechce vzdať vplyvu na ľudské pokolenie, kým zo slávy nepozdvihne ľudskú prirodzenosť z najnižšieho miesta na zemi do slávy a nedá jej účasť na svojej vznešenosti. Tak sa Kristovi rozprestrime my sami, a nie svoje plášte ani bezduché ratolesti a vetvovú podstielku, hmotu, ktorá sa použije a zvädne a len niekoľko hodín poteší oči; odetí do jeho milosti alebo skôr do neho samého: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli,“ rozviňme sa ako plášť pod jeho nohy. Prv sme boli pre hriech ako šarlát sfarbení, ale keď nás obmyl spásonosný krst, ako vlna sme zbeleli. Preto už neobetujme víťazovi nad smrťou palmové listy, ale trofeje víťazstva. Mávajme aj my každý deň duchovnými ratolesťami svojho srdca a s deťmi volajme to posvätné: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ Izraela.“

    Z Rečí svätého biskupa Ondreja Krétskeho


    obrazok


    Všemohúci a večný Bože, ty si dal ľudstvu vzor poníženosti v Ježišovi Kristovi, našom Spasiteľovi, keď sa z tvojej vôle stal človekom a zomrel na kríži; láskavo nám pomáhaj, aby sme nasledovali jeho príklad v utrpení, a tak mali účasť na jeho zmŕtvychvstaní. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen.